Život Prešova
online
online
Pred 30 rokmi sa konali prvé slobodné voľby, premiérom sa stal Mečiar
28.06.2020 Bratislava
Bratislava
27. júna (TASR) - Na základe výsledkov slobodných parlamentných volieb z
8. a 9. júna 1990 vznikla vláda Slovenskej republiky (SR), ktorú
tvorila koalícia Verejnosti proti násiliu (VPN),
Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Demokratickej strany (DS),
premiérom sa stal Vladimír Mečiar. V sobotu 27. júna uplynie 30 rokov
odvtedy, ako predstavitelia vlády zložili sľub na Bratislavskom hrade do
rúk predsedu Slovenskej národnej rady (SNR) Františka Mikloška.
Politológ zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Marušiak vidí význam tejto vlády v prvom rade v tom, "že bola prvou od roku 1938, ktorá bola zvolená v plne slobodných a súťaživých voľbách, keďže ani voľby v roku 1946 nemožno za také považovať". Dôležité podľa neho je aj to, že vo voľbách občania potvrdili kurz budovania parlamentnej demokracie a trhovej ekonomiky.
Do SNR vo voľbách kandidovalo 16 politických subjektov a do slovenského parlamentu sa dostalo sedem strán. VPN získala 29,34 percenta voličov a v SNR obsadila 48 kresiel. KDH so ziskom 19,20 percenta dosiahlo 31 poslancov. Slovenská národná strana (SNS) získala 13,94 percenta a obsadila 22 kresiel. Rovnaký počet poslancov dosiahla Komunistická strana Slovenska (KSS) so ziskom 13,34 percenta. Koalícia Spolužitie - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) s 8,66 percenta obsadila 14 kresiel. DS získala 4,39 percenta a sedem poslancov. Strana zelených (SZ) dosiahla 3,48 percenta hlasov voličov, čo predstavovalo šesť kresiel v SNR.
Ustanovujúca schôdza SNR sa konala 26. júna 1990 a už na druhý deň, 27. júna 1990, Predsedníctvo SNR vymenovalo slovenskú vládu zloženú z VPN, KDH a DS, ktoré spolu disponovali 86 poslancami. Premiérom sa stal Vladimír Mečiar, ktorý sa však zakrátko dostal do sporov s čelnými predstaviteľmi VPN či KDH. Tie mali podľa Marušiaka niekoľko dimenzií. "Jednou bol autokratický a konfliktný štýl Mečiarovho vládnutia a jeho prístup k podriadeným ministrom, vrátane podozrení s manipuláciami s dokumentmi ŠtB. Druhou bolo napätie medzi rastom jeho popularity od jesene 1990 do jari 1991 na jednej strane a klesajúcou popularitou hnutia VPN. A napokon treťou bol moment politickej diferenciácie, ktorý postihol hnutie VPN a týkal sa najmä názorov na tempo a charakter ekonomickej transformácie a jej sociálnych dôsledkov, ale aj názorov na budúce štátoprávne postavenie Slovenska," vysvetlil pre TASR.
Mečiar sa už v októbri 1990 domáhal odstúpenia ministra vnútra Antona Andráša (KDH). Jeho žiadosti nechceli vedenia VPN a KDH vyhovieť. Mečiar trval na jeho odvolaní a ministra obviňoval, že chce proti nemu zverejniť materiály, ktoré mali potvrdiť Mečiarove napojenie na KGB. Napokon Mečiar dosiahol svoje a Andráša nahradil Ladislav Pittner (KDH), s ktorým sa však tiež dostal do sporov.
Konflikt s vedením VPN sa vyostril v roku 1991. Začiatkom marca toho roku v relácii Slovenskej televízie Hovorí predseda vlády namiesto Mečiara vystúpil Milan Kňažko s vyhlásením, že sa vedenie VPN snaží obmedzovať premiéra v práci a cenzuruje ho. Zakrátko, 5. marca 1991, už vznikla platforma VPN "Za demokratické Slovensko" (VPN-ZDS). Spory vyústili 22. apríla 1991, keď Mečiara Predsedníctvo SNR odvolalo z funkcie premiéra, čím skončila svoje pôsobenie aj prvá vláda Vladimíra Mečiara.
Na poste premiéra Mečiara 23. apríla 1991 vystriedal Ján Čarnogurský (KDH) a v jeho vláde, ktorá trvala do 24. júna 1992, pôsobili aj viacerí ministri predchádzajúcej vlády.
Platforma ZDS sa pretransformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktorého sa Mečiar 22. júna 1991 stal predsedom.
Aj napriek tomu, že vládu ovplyvňovali vyhrotené vzťahy, je toto obdobie podľa Marušiaka charakteristické aj budovaním základov demokratického politického systému a prijímaním kľúčových rozhodnutí v oblasti ekonomických reforiem.
"Kroky, ktoré sa realizovali v rokoch 1990 - 1992, do veľkej miery ovplyvňujú aj život slovenskej spoločnosti v súčasnosti. Zároveň opatrenia, ktoré boli prijímané v rokoch 1990 - 1992, prispeli k nezvratnosti demokratického smerovania Slovenska aj v neskorších časoch, napr. v období rokov 1994 - 1998, keď sa v politike vládnych strán začali čoraz vypuklejšie prejavovať autoritatívne tendencie," povedal pre TASR.
Politológ zo Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Marušiak vidí význam tejto vlády v prvom rade v tom, "že bola prvou od roku 1938, ktorá bola zvolená v plne slobodných a súťaživých voľbách, keďže ani voľby v roku 1946 nemožno za také považovať". Dôležité podľa neho je aj to, že vo voľbách občania potvrdili kurz budovania parlamentnej demokracie a trhovej ekonomiky.
Do SNR vo voľbách kandidovalo 16 politických subjektov a do slovenského parlamentu sa dostalo sedem strán. VPN získala 29,34 percenta voličov a v SNR obsadila 48 kresiel. KDH so ziskom 19,20 percenta dosiahlo 31 poslancov. Slovenská národná strana (SNS) získala 13,94 percenta a obsadila 22 kresiel. Rovnaký počet poslancov dosiahla Komunistická strana Slovenska (KSS) so ziskom 13,34 percenta. Koalícia Spolužitie - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie (MKDH) s 8,66 percenta obsadila 14 kresiel. DS získala 4,39 percenta a sedem poslancov. Strana zelených (SZ) dosiahla 3,48 percenta hlasov voličov, čo predstavovalo šesť kresiel v SNR.
Ustanovujúca schôdza SNR sa konala 26. júna 1990 a už na druhý deň, 27. júna 1990, Predsedníctvo SNR vymenovalo slovenskú vládu zloženú z VPN, KDH a DS, ktoré spolu disponovali 86 poslancami. Premiérom sa stal Vladimír Mečiar, ktorý sa však zakrátko dostal do sporov s čelnými predstaviteľmi VPN či KDH. Tie mali podľa Marušiaka niekoľko dimenzií. "Jednou bol autokratický a konfliktný štýl Mečiarovho vládnutia a jeho prístup k podriadeným ministrom, vrátane podozrení s manipuláciami s dokumentmi ŠtB. Druhou bolo napätie medzi rastom jeho popularity od jesene 1990 do jari 1991 na jednej strane a klesajúcou popularitou hnutia VPN. A napokon treťou bol moment politickej diferenciácie, ktorý postihol hnutie VPN a týkal sa najmä názorov na tempo a charakter ekonomickej transformácie a jej sociálnych dôsledkov, ale aj názorov na budúce štátoprávne postavenie Slovenska," vysvetlil pre TASR.
Mečiar sa už v októbri 1990 domáhal odstúpenia ministra vnútra Antona Andráša (KDH). Jeho žiadosti nechceli vedenia VPN a KDH vyhovieť. Mečiar trval na jeho odvolaní a ministra obviňoval, že chce proti nemu zverejniť materiály, ktoré mali potvrdiť Mečiarove napojenie na KGB. Napokon Mečiar dosiahol svoje a Andráša nahradil Ladislav Pittner (KDH), s ktorým sa však tiež dostal do sporov.
Konflikt s vedením VPN sa vyostril v roku 1991. Začiatkom marca toho roku v relácii Slovenskej televízie Hovorí predseda vlády namiesto Mečiara vystúpil Milan Kňažko s vyhlásením, že sa vedenie VPN snaží obmedzovať premiéra v práci a cenzuruje ho. Zakrátko, 5. marca 1991, už vznikla platforma VPN "Za demokratické Slovensko" (VPN-ZDS). Spory vyústili 22. apríla 1991, keď Mečiara Predsedníctvo SNR odvolalo z funkcie premiéra, čím skončila svoje pôsobenie aj prvá vláda Vladimíra Mečiara.
Na poste premiéra Mečiara 23. apríla 1991 vystriedal Ján Čarnogurský (KDH) a v jeho vláde, ktorá trvala do 24. júna 1992, pôsobili aj viacerí ministri predchádzajúcej vlády.
Platforma ZDS sa pretransformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktorého sa Mečiar 22. júna 1991 stal predsedom.
Aj napriek tomu, že vládu ovplyvňovali vyhrotené vzťahy, je toto obdobie podľa Marušiaka charakteristické aj budovaním základov demokratického politického systému a prijímaním kľúčových rozhodnutí v oblasti ekonomických reforiem.
"Kroky, ktoré sa realizovali v rokoch 1990 - 1992, do veľkej miery ovplyvňujú aj život slovenskej spoločnosti v súčasnosti. Zároveň opatrenia, ktoré boli prijímané v rokoch 1990 - 1992, prispeli k nezvratnosti demokratického smerovania Slovenska aj v neskorších časoch, napr. v období rokov 1994 - 1998, keď sa v politike vládnych strán začali čoraz vypuklejšie prejavovať autoritatívne tendencie," povedal pre TASR.
www.ZIVOTPO.sk
